Názov územia "Na Drapskie" bol známy už r. 1566, ako prvá písomná zmienka o obci. Po rozsiahlom lesnom polome na prelome 17. a 18 storočia gróf Forgáchom osídlil osadu drevorubačmi z Oravy (1810). Neskôr po vyklčovaní lesov k nim pribudli pastieri, furmani a neskôr sklári z Kysúc a Valašska (Veľké Karlovice - Vsetínsko). Postupne sa Drábsko rozšírilo o ďalšie osady - Dolinu, Kysucu (pôvodne Otíliu - podľa dcéry grófa Forgácha), Sedmák a ďalšie. 

V 2. polovici 19. storočia tu vznikli sklárske huty, ktoré fungovali do dvadsiatych rokov 20. storočia.  Odvtedy boli Vrchy len zásobárňou pracovných síl pre lesy, časť sa zaoberala neveľmi výnosným poľnohospodárstvom a miestnymi remeslami - výrobou drevených šindľov, spriadaním ľanu, tkaním plátna a handričkových „pokrovcov“.

Do roku 1920 patrila do okresu Rimavska Sobota ako osada Lomu nad Rimavicou. V roku 1920 sa osamostatnila a stala sa obcou s osadami a časťami: Kysuca, Sedmák, Skálnik, Chotár, Murány potok a Kopec. Po 2. svetovej vojne dochádzali ľudia za prácou do Brezna, Hronca, Podbrezovej a do Utekáča, viacerí sa do týchto miest natrvalo presídlili. Obec sa začala početne zmenšovať a nepriaznivý demografický vývoj nezvrátil ani pokus o založenie roľníckeho družstva. Názov obce sa postupne menil z Drabsko (1810), Drabszka (1818), Drabszkó (1882) až na dnešný názov Drábsko.

V obci je niekoľko pozoruhodných dreveníc pamiatkovo chránených objektov. Etnograficky je Drábsko priraďované k známej detvianskej oblasti, aj keď sa viacerými časťami pôvodného odevu odlišuje (úzke súkenné nohavice zakasané do kožených čižiem, kožúškom, kabanicou a iným typom klobúka).

Pamiatky:

Kaplnka obnovená v r. 1957. 

Ľudová architektúra: v lokalite Kysuca sa zachoval povodný charakter zástavby a patrí k najpôvodnejším pamiatkam ľudovej architektúry na Slovensku.Osada Kysuca bola v 80-tych rokoch 20. storočia takmer celá vysídlená a tým sa tu paradoxne zachovala pôvodná zástavba dreveníc, ktorým dominuje malá zvonička. K starým dreveniciam dnes pribúdajú nové, ktoré sú využívané ako rekreačné domy a chalupy.

Zachované drevené ľudové domy nájdete aj v časti Skálnik a tiež v samotnej obci.

Posvätili obecné symboly

V prvu nedelu babieho leta zila vrcharska obec Drabsko v znameni oslav venovanych posvateniu obecnych symbolov. Erb, pecat a vlajku posvatili v ramci slavnostnej svatej omse v rimskokatolickom kostole v Lome nad Rimavicou, po ktorej sa ucastnici podujatia presunuli do Kulturneho domu v Drabsku.
   Po prihovore starostky obce Marie Repkovej, v ktorom oboznamila s historiou obce a charakteristikou obecneho erbu, nasledovalo udelovanie pamatnych plakiet pri prilezitosti 440. vyrocia prvej pisomnej zmienky o Drabsku byvalemu predsedovi a starostovi Ondrejovi Ridzonovi a Milanovi Stefancikovi a dlhorocnemu poslancovi obecneho zastupitelstva Ondrejovi Racakovi. Okrem toho 82 rodinam chaluparov, ktori tu vyuzivaju povodne domy na individualnu rekreaciu a stali sa tak sucastou zivota v obci, udelili cestne obcianstvo. Za vsetkych ocenenych podakovala Bratislavcanka Gabriela Stresnakova, ktora v Drabsku so svojim manzelom, poprednym slovenskym muzikantom, chaluparci uz 32 rokov. Dakovny list za dobru spolupracu a pomoc obci prevzal za Taurisovini, s. r. o., aj Ing. Miroslav Moncol.
   Slavnostne chvile spestrilo ucinkovanie ludovej hudby folklorneho suboru Mostar a husloveho krojovaneho tria sestier Sihelskych z Poltara. Na stenach kulturneho domu instalovali vystavu zaujimavych fotografii chalupara Petra Bauera z Bratislavy i malby Martina Benku, ktory v Drabsku maloval obrazy v rokoch 1933 a 1934.
   Pri tvorbe obecneho erbu, inak prveho na vrchoch, autori vychadzali z toho, ze v Drabsku sa muzi okrem inych cinnosti zaoberali aj vyrobou sindlov a zeny tkali platno i handrickove pokrovce. Navrhovatelom erbu (noz na struhanie sindlov, sekera a vreteno s navinutou priadzou) je PhDr. Peter Konya, PhD., graficky ho spracovala firma LIM PO, s. r. o., Presov. Symboly su uz zapisane v Heraldickom registri Slovenskej republiky.    

(DaRa) Foto: Peter Bercik

HOREHRONIE 26.9.2006